gepubliceerd 11. 12. 2018

Vianoce v Európe tisíckrát inak: Vo Švédsku nosí darčeky cap, na Islande krvilačná mačka

Auteur: Green Ways
Magazín
Zaujímavosti

Podobne ako sa oslavy vianočných sviatkov líšia rodina od rodiny, nájdeme väčšie či menšie rozdiely aj v rôznych európskych krajinách. Dôvodov je viacero – geografická poloha, história a tradície, väčší podiel protestantov alebo katolíkov...Poďte sa s nami pozrieť, ako sa Vianoce oslavujú v Poľsku a v Českej republike, ale aj na Islande, v Švédsku alebo vo Francúzsku.

Naše krajiny: Poľsko, Česká republika a Slovensko

V Poľsku začína predvianočný čas už adventným obdobím. Vzhľadom na silnú kresťanskú tradíciu sú štyri týždne pred Vianocami v znamení slávnostného stretávania sa s rodinou, priateľmi, časom rozjímania a tiež pôstu.

A ako to v Poľsku vyzerá na Štedrý deň? Darčeky sa rozdávajú už s prvou hviezdou na oblohe. Nosí ich buď svätý Mikuláš, alebo v južných oblastiach Ježiško. V Kašubsku pri Baltskom mori ale darčeky nosí hviezdička.

Štedrovečerná večera je pre všetky poľské rodiny tým najsviatočnejším okamžikom v roku. Začína sa predčítaním evanjelia o narodení Ježiša Krista a spoločnou modlitbou. Najdôležitejším momentom celého večera je lámanie posvätenej oblátky hlavou rodiny, ktorá sa o ňu podelí o zvyškom rodiny pri stole. Tento akt symbolizuje zmierenie, lásku, súnáležitosť a najmä odpustenie.

Samotná hostina sa skladá z dvanástich chodov – to symbolizuje počet mesiacov v roku a najmä počet apoštolov. Najčastejšie sa podáva boršč z červenej repy, hubová alebo rybia polievka, štedrovečerná ryba alebo morka, zeleninové šaláty a slivkové a hruškové kompóty. O polnoci sa väčšina Poliakov vydáva na pastiersku omšu.

České a slovenské predvianočné obdobie sa od seba príliš nelíši. V oboch krajinách sa oslavuje adventná nedeľa, za deťmi chodí Mikuláš s anjelom a čertom, ľudia sa pôstia.

K najväčším rozdielom dochádza na Štedrý deň. Kým v Česku je na stole obvykle rybia polievka, na Slovensku sa servíruje kapustnica. Hlavným jedlom je v oboch krajinách ryba. Nemusí to byť nutne kapor, ten sa na Slovensku v rámci štedrovečernej hostiny začal objavovať až po 1. svetovej vojne, a to najmä vďaka českému vplyvu.

Ako prílohu majú obe krajiny zemiakový šalát. Slováci aj Česi si štedrovečernú večeru spájali oddávna s blahobytom a hojnosťou. Pod obrus a preto kládli mince, v Česku kapriu šupinu pre šťastie. K stolu smel pohostenie nosiť len jeden človek, obvykle pani domu, nikto ďalší nemal od stolu vstávať, pretože to prinášalo smolu. Až potom sa rozbaľujú darčeky. Menšia časť Čechov, ale väčšia časť Slovákov vo veľkej miere vyráža na polnočnú omšu.

Vianoce v iných európskych krajinách: V Švédsku cap, na Islande krvilačná mačka

Napríklad v Taliansku sa darčeky nosili až na Troch kráľov, no v uplynulých rokoch sa Taliansko zladilo so zvyškom Európy a darčeky deti dostávajú už na Štedrý deň. Každá európska krajina alebo národ má svoje vianočné tradície, zvyky a rituály, ktorých zoznam by mohol byť obsiahnutý v niekoľkých samostatných článkoch.

Na obrázku preto nájdete výber tých najzaujímavejších alebo najzvláštnejších:

Privacy- en cookie-instellingen 🍪

Websites gebruiken cookies om diensten te verlenen, advertenties te personaliseren en verkeer te analyseren.

Door het volgende te kiezen, gaat u akkoord met de onze privacybeleid en cookies. U kunt uw instellingen op elk moment wijzigen.